TÁBOR NILU

Minulosť ? Práve tá jej je veľmi smútna. Nikto nevie ako, prečo a za akých okolností Hathor natrafila na bežného smrtelníka afroameričana menom Dave, ktorý meral skoro dva metre. Udialo sa to pred niekoľko rokmi dozadu v New York City. Nikto nevie či to bola len jednorázová záležitosť alebo v tom bolo niečo viac. No Hathor ostala tehotná. Keď porodila, vedela, že sa o Alexandru starať nemôže alebo sa to nedá a znovu sa pokúsila vyhľadať Davea. Po dňoch pátrania ho aj našla, teda aspoň pomník kde bol otec Alexandry pochovaný. Počas deviatich mesiacoch, keď zatiaľ Alexandra rástla v bruchu Hathor, Dave spôsobil autonehodu, pri ktoréj zahynul. Hathor nemala inú možnoť len Alexandru uložiť do sirotinca. Položila ju pred dvere zazvonila a zmizla nevedno kam. Prvých päť rokov žila Alex v sirotinci, netušila kto je zač, kto sú jej biologický rodičia a dokonca meno Alexandra jej dali až v sirotinci. Po dlhých piatich rokov delenia izby, stravy a kúpeľne si našla Alexandra rodinu. Teda skôr by sa dalo povedať, že rodina Evans našli ju a adoptovali si ju. Tým pádom Alexandra sa presťahovala z chudobného sirotinca do priam luxusu. Jej adoptívna matka Kelly sa rozhodla jej meno ponechať, len si priala aby jej stredné meno bolo Zahra. Po ich už zosnulej a jedinej dcére. Alexandra stredné meno prijala, teda ani nevedela. Bola príliž mladá nato aby takéto veci pochopila. Jej adoptívna rodina ju vždy viedla k viere, k porozumeniu a správnym mravnostiam. Rodina Evans patrí medzi slávnejšie a honosné rodiny vo štvrti v NYC. Vždy chceli po Alex aby bola študovaná, platili jej drahé súkromné gymnázia, krúžky, musela sa zapájať do akejkoľvek praxe atď. Verili vtom, že jedného dňa preberie biznis po otcovi. No ju takéto veci nebavia. Niekoľko krát upozorňovala, že študovať v okruhu podnikania ju nezaujíma. Zaujímalo ju móda umenie a veci k tomu spojené. Rodičom nezostávalo nič iné len ju pochopiť. Trvalo im veľmi dlho, kým začali Alex podporovať v tom čo chce. Počas štúdia si našla brigádu v menšom krajčírstve na okraji NYC. Bola to priam zabudnutá štvrť, kde chodila posledná zverba. No jeden podvečer sa jej život otočil o niekoľko stupňov. V práci zostala už sama. Sedela na drevenej stoličke prisunutá k stolu a dokončovala posledné náčrty projektov z novej kolekcie oblečenia. Keď z ničoho nič si všimne pohybu po stole. Blížil sa k nej škorpión, zafarbený do veľmi netradičnej farby. Veľmi sa ho zľakla a ako reflex schmatla krajčírske nožnice a prebodla ho skrz telo silou až zaborila nožnice do stolu. Všimla si niečoho divného, akokeby sa škorpión začal oddeľovať na polovicu a každej strane tela čo chýbalo začalo dorastať. Alex netušila, že škorpióny niečo také dokážu. Po chvíli boja so škorpiónmi spôsobila to že z ních bolo hneď desať. Vystrašená vyletela z krajčírstva von a zakričala na taxík. Ten jej zastavil a ona doň nasadla. Počas jazdy taxíkom jej začalo niečo pískať v hlave a hneď po tom začula cudzie hlasy. Hovorili niečo o Kalifornii a tábore o ostrove menom Santa Rosa. Prišla domov a pozerala na svojich rodičov, ktorí anilen netušili, že prišla domov. Asi po piatich minútach čumenia sa rozhodla s nimi o niečo dôležitom porozprávať. Oznámila im, že zajtra letí do Kalifornie za prácou a štúdium  asi prenechá na externé. Povedala im, že sa jej naskytla pracovná príležitosť, ktorú jednoducho nemohla odmietnuť. Rodičia dosť pochybovali no zhodli sa na tom, že keď to je jediné čo ju dokáže potešiť tak nech ide. Na druhý deň si Alex pobalila kufor a trajdala na letisko odkiaľ mala odletieť do Kalifornie. Keď sa do nej dostala neznáme hlasy sa ozvali znova. Teraz jej hovorili presnú polohu ostrova a ako sa tam má dostať. Keď sa pýtala niekoho cudzieho na ostrov pozerali na ňu ako keby bola uderená. No blúdením po Kalifornií sa akýmsi zázrakom dostala až do tábora.