TÁBOR NILU

Damian Dussollier pochádza z Francúzskej rodiny z malého no aj tak malebného mestečka, ktoré v sebe skrýva mnoho krás a tajomstiev. Svojho otca nepoznal, nepotreboval ho poznať. Prečo aj? V jeho očiach to bol len normálny človek, ktorý zviedol jeho matku na jednu no a následne ju opustil. Práve jeho matka, Isabelle je človekom v jeho živote na ktorého nedá nikdy dopustiť. Spoločne bývajú v malom domčeku, ktorý sa skladá len z niekoľkých izieb no krásna záhrada posiatymi kvetmi, ktorým sa venuje jeho matka, dokáže všetko vynahradiť. Damian má aj starých rodičov no s nimi veľmi nevychádzal. Svoju dcéru Isabelle vymazali so svojho života tak rýchlo, ako sa len dalo. V ich očiach žena, sama vychovávajúca malé dieťa nikdy nebude pre nikoho správnou manželkou. Jeho starý rodičia, ktorí boli doktormi nevedeli prehryznúť ani len ten fakt, že ich spoločná dcéra sa vydala na dráhu kvetinárky. Videli pred sebou jediného potomka rozhodne v inom svetle. Damian ich dokonca berie ako za cudzích ľudí. Pretože v momente, kedy bol mladším, kedy si ho z času na čas dokonca zobrali k sebe domov. Damian si neskôr uvedomoval, že to všetko robili len z toho dôvodu aby v ňom prebudili rovnakú vášeň pre medicínu, akou sa prezentovali oni dvaja a zapálili v ňom taktiež rovnaký plameň nenávisti k Isabelle, ako majú spoločne. No Damian nikdy nebol človekom, ktorý by chcel o svojej matke počuť len tie najhoršie veci. Miloval ju celým srdcom a tým pádom sa začala dlhá cesta pri ktorej si už v mladom veku musel vyberať s kým chce tráviť svoj voľný čas a s kým zasa nie. Niekto by to nazval vyberavosťou, niekto zasa povrchnosťou ale vedel, že jeho matka je to jediné, čo mu na svete zostalo. On sám nevedel, ako by sa zachoval v momente, ak by mal možnosť vidieť na vlastné oči človeka, ktorý ho opustil. Rozhodne by to nebol žiaden srdcervúci rozhovor v ktorom by si obaja takmer okamžite padli do náruče a mysleli si, že to bol samotný osud.

Damian na škole nemal veľké problémy. Škola ho pomerne bavila no zo všetkého najviac ho bavilo tráviť čas v spoločnosti ľudí. Nikdy nemal problém s tým sa k niekomu ozvať. Prihovoriť sa a dokonca sa aj zoznámiť. Mal niekoľko priateľov a niekoľko ľudí s ktorými sa len rozprával. Pretože nie každý človek s ktorým sa človek rozpráva musí byť okamžite aj jeho priateľom. V tom čase Damian po prvýkrát našiel lásku v hudbe. Mal dokonca pocit, ako keby hudba bola v jeho žilách zmiešaná s krvou. Pretože v momente, kedy si do ruky zobral gitaru a snažil sa naučiť niekoľko akordov pre začiatok, išlo mu to priam bravúrne. Jeho prsty behali po strunách a melódia znázorňovala presne to, čo v daný moment Damian cítil. No nebola to len chvíľková vášeň, ako by si to niekto mohol pomyslieť. Hudba sa v tom momente stala jeho súčasťou a nutkanie dozvedať sa o tomto umení ho nútilo k tomu, aby celé hodiny niekedy strávil v knižnici. Rád sa dozvedal o minulosti alebo o druhoch nástrojov, na ktoré človek môže vydať čo i len jeden zaujímavý ton. Mal rád študovanie klasickej hudby, študovanie rôznych štýloch hudby, ktoré sa nachádzajú v rôznych kútoch sveta. Nikdy netúžil po tom byť nejakým lekárom ako jeho starí rodičia. Na miesto toho, by sa najradšej venoval hudbe. Či už po stránke učenia iných ľudí alebo byť umelcom, ktorý by sa z obyčajného mena dokázal časom vybudovať na niekoho, koho by niekto považoval za svoj osobný vzor.

 Na Damiana sa mnoho ľudí pozeralo v tom období ako na blázna. Mnohokrát sa vyžíval v tom, že niekoho k niečomu prirovnával. No neboli to tie typické prirovnania, ktoré by sa kolovali po škole. Dokázal nájsť v maličkostiach spojitosť. No samozrejme ho jeho zmysel pre humor mnohokrát dostal do problémov. V momente, kedy sa snažil prehodiť niečo na žart, jeho okolie to pochopilo samozrejme iným spôsobom a tým pádom nastal ten hlavný problém. Damian má zvláštny, pre neho typický zmysel pre humor, ktorým by ho človek mohol spoznať takmer v prvom momente.

Prvýkrát sa to stalo v momente, kedy sa prehadzoval z miesta namiesto vo svojej posteli. Mal 17 rokov. Cítil ako mu telom prechádzali zimomriavky. Možno to bolo spôsobené miernym ochladením a zmenou počasia, ktoré charakterizovalo zmenu ročného obdobia. Myslel si, že to je len zlý sen, no v momente, kedy ho výkriky zobudili na to, že ho bolí hlava takým spôsobom, ako sa to doposiaľ ešte nikdy nestalo, myslel si, že to po nejakom čase prejde. Chcel opäť zaspať a ponoriť sa do ríše snov, no v momente kedy sa jeho matka dostavila do jeho izby a začala mu baliť veci, nechápal čo sa deje. Po dlhom rozhovore sa dozvedal pravdu o svojom pôvode a dokonca aj nutnosti odísť. Tým pádom Damian nemal na výber a musel na žiadosť svojej matky a pre zistenie niekoľkých vecí opustiť krajinu a vydať sa na ostrov Santa Rosu.