TÁBOR NILU

Michael Adler bol ten typ chlapa, čo sa vždy rád zabával a do postele si každý deň bral iné dievča. Nikdy ich ale nenamotával, nebol taký. Od začiatku im vždy povedal o čo mu ide, že nechcel nič viac, len si užiť. Jedného dňa sa mu takto do cesty dostalo jedno nádherné dievča, ktoré ho hneď uchvátilo svojou krásou. Padli si do oka a dokonca aj spolu strávili noc. To, že sa jednalo o egyptskú bohyňu Anuket, netušil. Od toho dňa fungoval ako predtým, dokonca aj úspešne skončil vysokú školu. Našiel si dokonca aj prácu, ktorá ho bavila. Dlho mu ale tento skvelý život nevydržal, pretože o nejaký čas sa mu pred dverami domu objavilo dieťa s listom, v ktorom stálo, že je jeho. Dotyčná mu všetko v liste vysvetlila, dokonca aj dôvod, prečo sa nemohla o ňu starať. Bohyňa. A samozrejme sa musela starať o iné veci než o malé dieťa. Bolo ale ťažké tomu uveriť, predsa len si to mohol kde kto vymyslieť a len si z neho urobiť srandu. To mu trvalo až do momentu, keď sa mu v dome objavila jedna, pre neho až príliš známa, osoba. Tá žena s ktorou strávil tú jednu osudnú moc. Ťažko sa niečomu takému verilo ale stačilo, keď mu ukázala moc, ktorú vlastnila a vedel do čoho sa to zamotal. Mal dieťa s bohyňou. V ten deň ju videl naposledy, viac ju už nevidel aj keď niekedy mal pocit, ako keby ho niekto sledoval.

Bolo to pre neho ťažké, starať sa sám o malé dieťa, niekoľkokrát premýšľal o tom, že by blonďavé dievčatko dal do sirotinca ale vždy keď sa na neho pozrela a usmiala, nedokázal to viac urobiť. Po pár rokoch, keď už bola Faye oveľa staršia, nevedel si to bez nej predstaviť. Faye mu vždy dokázala rozjasniť deň, keď ho mal zlý, už len jej úsmevom, ktorý mala na tvári každý deň. Kvôli dievčaťu sa dokonca aj zmenil, už si viac ku sebe nevolal cudzie ženy. Jediným dievčaťom v jeho živote už bola len Faye, o ktorú sa poctivo staral. Čím viac bola staršia, tým viac rástla do krásy, ktorú podľa otcových slov zdedila po svojej matke. Nikdy jej o matke veľmi nehovoril a aj keď ju to zaujímalo, na viac sa nepýtala. Faye bola dobré dievča, vždy otca počúvala na slovo. Boli si veľmi blízky, rovnako ako s jej babkou, otcovou mamou. Bola tu aj ona ale nestretával sa s ňou veľmi často, pretrhol s ňou kontakty, keď bol mladší. Kvôli svojej dcére to ale zmenil. Až o nejaký čas neskôr zistil, ako veľmi mu chýbala. Ako keby Faye bolo lepidlo, ktoré ich držalo pokope. Faye už odmala lákala voda, vždy ju to priťahovalo k rieke za ich domom, kde sa rada hrávala. Raz sa stalo, že nedávala pozor a pošmykla sa. Čo bolo ale jej prekvapením, keď sa pod vodou nadýchla a nič sa jej nestalo. Mohla dýchať. Ako keby to bolo nejaké kúzlo.

Mala dosť priateľov, bola priateľská, kto by sa s ňou nechcel priateliť. Až dovtedy, kým si o nej ostatné deti nezačali myslieť, že je divná. Všetky jej slová o tom, ako vie dýchať pod vodou či rozumie vodným živočíchom vysmiali a odvtedy sa jej vyhýbali. Jediný kto jej veril bol jej otec, ktorý ju vždy utešoval. Nakoniec o tom prestala rozprávať a keď prišla na strednú školu, nikomu sa už o tom nezmienila. Bola výborná žiačka, vždy sa snažila o dobré známky, aby bol na ňu otec s babkou hrdí. Venovala sa aj spevu v ktorom ju každý, kto ju niekedy počul, povzbudzoval a hovoril jej, nech sa tomu stále venuje. Mala skvelé detstvo, všetko čo urobila sa jej darilo. V živote jej chýbal len jeden človek a to bola matka. Samozrejme mala svojho otca, ktorý by jej zniesol aj modré z neba ale matka jej v živote tak či tak chýbala. Nevedela o nej nič, dokonca ani nevedela ako vyzerá, pretože vraj žiadnu fotku nemajú. Bolo jej to ľúto ale naučila sa s tým žiť. Všetko sa ale zmenilo jedného dňa po jej narodeninách. Už ráno v ten deň mala zlý pocit, ako keby sa malo niečo stať. Čo sa nakoniec aj vyplnilo. Keď prišla domov aj so svojou babkou, z nákupov, na ktorých obe spolu boli, našli tam policajtov, ktorí im oznámili, že jej otec je mŕtvi. Nič jej ale nepovedali, ani slovo o tom čo sa stalo. Ich smrť je pre ňu a rovnako aj pre vyšetrovateľov doteraz záhada. Nikto z nich nevie, že kým bola Faye mimo domu, prišla tam žena, ktorá zháňala Faye, ktorú vraj veľmi dobre pozná, čo sa Michaelovi nezdalo. On sám ju nepoznal, prišlo mu divné aby Faye poznala niekoho, kto nie je v jej veku. Žene sa ale odmietanie nepáčilo a keď sa Michael vrátil späť ku nej, stála pred ním žena s krídlami a s vtáčou spodnou časťou tela, harpyja. Nemal proti tomu stvoreniu šancu, nevedel sa vôbec brániť. Harpyja chcela počkať na dievča, ktoré si vyhliadla ale prerušil ju zásah susedov, ktorí bývali hneď vedľa Adlerovcov a neskôr aj policajti či sanitka, ktorá sa tam objavila, preto jednochuho zmizla.

V tú osudnú noc sa jej v hlave ozval hlas, ktorý jej hovoril o nejakom tábore, kde by mala ísť. Dlho premýšľala čo má robiť. Chcela len plakať, kvôli tomu všetkému čo sa stalo, že prišla o najdôležitejšieho človeka v jej živote, ale všetok svoj smútok si nechávala v sebe, nechcela ho ukázať iným ľuďom, tak ako to robila stále. Všetko skrývala v sebe. Nerada to robila predtým, nerada to robila aj teraz. Zostala tam len pár dní, na pohreb, ktorého sa zúčastnila aj so svojou babkou. Michelle vedela o všetkom, pretože Michael jej to ešte pred svojou smrťou povedal. A keď počula od svojej vnučky o hlasoch, ktoré jej hovorili v hlave, vedela, že je ten čas. Ona už nemohla veľmi cestovať, preto zobrala všetky peniaze, ktoré Michael za sebou zanechal a ktoré mala aj ona a dala ich Faye na cestu. Dlho Faye nechcela odísť, nechať tam babku samú ale nakoniec súhlasila, keď hlasy v jej hlave zosilneli. Preto sa s ňou rozlúčila a vybrala sa za niečím novým. A tým bude práve tábor, do ktorého má namierené.