TÁBOR NILU

V Nevade je vždy pekné počasie. Slnko sa nachádza vysoko na oblohe a rozpaľuje nehostinnú púšť, z ktorej únikom sú len mestá vystavané zo starodávnych oáz. To je síce pravda, no v deň, keď sa narodil Maksim, v meste Las Vegas v Nevade pršalo. Nestáva sa to často, možno raz, dvakrát ročne, a práve on to vychytal. Elizaveta Zakharovna Matskevichova bola čerstvo vydatá za vojaka Williama Connolyho, s ktorým sa spoznala na dovolenke v Európe. Vraj to bola láska na prvý pohľad. Chodili spolu tri roky, no zasnúbili sa až vtedy, keď Lizzie znenazdajky otehotnela a William nemal ani najmenšie pochybnosti o tom, že je dieťa jeho. Lizzie bola totiž jeho životná láska a dôveroval jej celým svojim srdcom, do ko nca aj vtedy, keď jediným prostriedkom ich komunikácie boli iba krátke telefonáty z misií. Veril jej slepo a prehnane, dokonca až tak veľmi, že odmietal vidieť to, čo videli všetci okolo neho - že jeho syn nie je jeho synom. William bol totiž afroameričan no a Maksim? Pokožka ako alabaster, vlasy svetlé a žiarivé ako slnečné lúče a oči zvláštne, raz zelené a raz modré, v závislosti od svetla. Ktovie. Možno mu to došlo hneď, možno časom, keď Maksim rástol, a čoraz menej sa podobal aj na svoju matku, alebo až vtedy, keď sa ho Max vo svojich piatich rokoch opýtal, či je adoptovaný. William sa však k nemu správal vždy ako k vlastnému synovi, bez ohľadu na to, čo hovorilo okolie alebo čo si myslela jeho rodina. V jeho očiach bol Maksim už od narodenia jeho syn a nikdy mu nedal pocítiť, že by to bolo inak. Dokonca ani vtedy, keď sa Maxovi narodila sestra, Darya. Pri nej neboli žiadne pochybnosti o tom, či je Will jej otec, pretože vyzerala presne ako on. A Max ju zbožňoval. Hneď ako ju prvýkrát uvidel, ako malý osemročný chlapec. Funkcia veľkého brata mu sedela a pokiaľ sa nevenoval škole alebo strieľaniu z luku, všetok svoj čas venoval práve jej. S pribúdajúcimi rokmi sa však ukázalo, že Darya nie je obyčajné dieťa. Rodičia to dlho neriešili, pretože aj Maksim mal problémy nájsť si svoje miesto v spoločnosti, aktívne komunikovať so svojimi rovesníkmi či bez problémov vyjadrovať svoje pocity. Daryi to však išlo ešte horšie, začala sa uzatvárať čoraz viac do seba a prestala komunikovať s každým, dokonca aj s Maxom, ktorého to veľmi poznačilo. Nemal veľ a p riateľov, vlastne skoro žiadnych, a preto si o to viac cenil vzťah so svojou rodinou. Netrvalo dlho kým lekári zistili, že Darya trpí Aspergerovým syndrómom a Maksim začal robiť všetko preto, aby sestre čo najviac pomohol. Jeho detstvo teda nebolo obyčajným detstvom, no už od mladého veku pociťoval veľkú zodpovednosť a na bláznostvá svojich rovesníkov proste nemal čas. Učenie, luk a rodina. To boli jediné veci, ktoré ho zaujímali. Fungoval tak niekoľko rokov, dokým neprišiel do puberty, a nenašiel si novú lásku - kickbox. Ten ho na krátku chvíľu úplne premohol a on zabudol na všetko ostatné, dôležité či nedôležité. Každý deň žil iba tréningom, vypustil streľbu, ktorej sa venoval dlhé roky, učil sa len po nociach a rodinu ví ;dav al zriedka, väčšinou iba ráno. Zachutil mu pocit víťazstva, bol pre neho akousi drogou, ktorej nemal dosť a pokiaľ nedostal ďalšiu dávku, bol nepríjemný, výbušný a protivný. Chcel čoraz starších a skúsenejších súperov, nepočúval námietky okolia a ani vlastného tela, ktoré bolo na pokraji vyčerpania. Bolo len otázkou času, kedy ho zradí, a to sa presne stalo. Únava, vyčerpanie, nedostatok oddychu, deficit spánku. To všetko sa podpísalo na porážke, ktorá mu zmenila život a zanechala na tvári množstvo jaziev. Uvedomil si to až v nemocnici, keď otvoril oči a uvidel okolo seba svoju rodinu. Ten deň bol zároveň prvým dňom, kedy vo svojej hlave počul aj cudzí, ženský hlas. Volal ho niekam, no on ho ignoroval. Darilo s a mu to niekoľko dní, kým to nebolo neúnosné. Myslel si, že prichádza o rozum, alebo že bolo jeho zranenie vážnejšie ako sa na prvý pohľad zdalo, a tak sa zdôveril matke. Dodnes nevie, či vedela, kto bol jeho otec, a ani sa jej to pravdepodobne nikdy neopýta. Povedala mu však, že by mal ten hlas nasledovať, pre svoje vlastné dobro. Že je to jeho osud, a že konečne nájde šťastie. Poslúchol ju.